Už tretí týždeň tam brzdí dopravu banda maniakov. Nezastavia sa pred ničím, nedesia ich ani nadmorské výšky. Chýba len málo a dostanú sa k Parížu.
Včera cyklistov preverilo stúpanie na Méribel. A tiež sa nemaznalo. Je to jedno z najnáročnejších stúpaní z itinerárov Tour de France. Skupinu favoritov preriedilo nárazovými „stenami“. Sú to brutálne prudké pasáže, ktoré sa striedajú s tými pokojnejšími. Pre porovnanie som si pripravil prehľadnejšiu tabuľku s kopcami z Grand Tours pretekov, ktoré sú takpovediac o hubu.
Cieľový vrchol | Dĺžka stúpania | Priemerný sklon |
Méribel (TdF) | 17,1 km | 8,4% |
Col du Tourmalet (TdF/Vuelta) | 18,4 km | 7,7% |
Mont Ventoux (TdF) | 21,4 km | 7,6% |
L’Alpe-d’Huez (TdF) | 12 km | 8,1% |
L’Angliru (Vuelta) | 12,55 km | 9,9% |
Colle San Carlo (Giro) | 10,5 km | 9,8% |
Passo del Mortirolo (Giro) | 12,8 km | 10,1% |
Len málo vrcholov môže konkurovať gigantu menom Mount Ventoux. Možno Méribel. Je to naozajstný trhač pelotónu a sito lídrov. Vyhrajú len tí najlepší, čo sa včera potvrdilo. Roglič s Pogačarom nesklamali, ale hrdinom etapy bol niekto iný.
Kolumbijčan Miguel Ángel López z tímu Astana. Mimochodom veľmi konzistentný jazdec. Vždy, keď nastúpil na podujatie Grand Tours a dokončil ho, svietil v prvej desiatke. Teraz to má rozbehnuté na svoj životný výsledok. Má tretie miesto z Gira aj z Vuelty. To z Tour de France mu chýba. Obrovský krok k nemu spravil v tejto neľudskej etape. Odsunul z tretieho miesta krajana Rigoberta Urána a priebežne sa posunul na pódium.
Náročnosť etapy opísal na Instagrame aj Richie Porte. Podotkol, že kopec by vyšiel skôr pešo, než na bicykli. Máme samozrejme právo ho podozrievať, že túto fintu obkukal. V roku 2016 pri stúpaní na spomínaný Mont Ventoux spôsobil kolíziu. Bol tam aj s bývalým kolegom, vtedajším lídrom Chrisom Froomeom. Froomeov bicykel bol nepoužiteľný, ale ako správny bojovník si išiel za svojím. Povedal si, že život je krátky na obyčajné postávanie pod vrcholom a na Mont Ventoux sa vydal „po svejch“. Či je to spravodlivé, je stále otázkou. Pre mňa skôr nie. A vyzeralo to nejak takto.
Prekvapila ma najmä taktika tímu Jumbo-Visma. Sepp Kuss zaútočil práve vtedy, keď bol pri Primožovi Rogličovi ako jediný domestik. Nechal ho samotného s Lópezom a Pogačarom. Roglič si nepochybne veril a to celú situáciu zľahčuje. Otázka, či by si v Jumbo-Visma netrhali vlasy, keby Pogačar Rogliča urval a nadelil mu nejaké tie sekundičky. Je to prinajmenšom nevídané.
Pripomenulo mi to tento známy moment z roku 2012. Vtedy podobne Chris Froome zdrhol svojmu lídrovi zo Sky Wigginsovi. Tiež sa to skončilo happyendom. Wiggins mal veľký náskok a žlťák si udržal. Vždy je to však veľký risk. Ani tak nezáleží, ako na tom je prchajúci domestik. Toho nikto z lídrov stíhať nebude. Strážiť budú v prvom rade sami seba. Preto pre uskutočnenie tohto zriedkavého manévru si musí stopercentne veriť líder. Inak sa to môže skončiť fraškou.
Roglič si teda skrášlil náskok pred Pogačarom. Slovinsko delí jedna horská časovka od historického úspechu. Po rokoch bude úspešnejšie než Slovensko.
Celá debata | RSS tejto debaty